Dovoľujeme si dať Vám do pozornosti tento informačný list. Jeho úlohou je pomôcť Vám ale aj nám, no predovšetkým však nášmu novému škôlkárovi, Vášmu dieťaťu.
Chceli by sme Vám, ale najmä vašim deťom touto cestou, pomôcť preklenúť toto náročné obdobie.
V prvom rade si položte otázku: “ Je moje dieťa pripravené a schopné ísť do materskej školy?“ Hľadajte spoločne odpovede na tieto otázky:
- Komunikuje moje dieťa?
- Rozpráva zrozumiteľne?
- Má primeranú slovnú zásobu?
Dieťa nemusí mať v tomto veku bohatú slovnú zásobu, reč sa rozvíja postupne, deti majú dokonca tendenciu rozprávať len naozaj to, čo potrebujú, hoci v hlavičkách toho majú oveľa viac. Rečou dieťa vyjadruje svoje biologické potreby, ktoré sú v tomto veku najdôležitejšie: „Potrebujem cikať“, „Som hladný.“ , „Som smädný.“
Keď dieťa nekomunikuje alebo komunikuje len s Vami, adaptačný proces bude náročnejší. Nič vážne sa však nedeje, len musíme byť trpezliví. AJ MY aj VY.
Otázky:
- Vie si moje dieťa samostatne obuť papučky?
- Obliecť aspoň jednu ponožku, či nohavice?
- Vie sa samostatne najesť?
Ak vie je to výborné, ak nevie, nič sa nedeje - musíme ho to naučiť. AJ MY aj VY.
Predstavte si sami seba ako ste doma so svojim dieťaťom, idete von, idete sa obliekať. Zoberiete mikinku, topánky, prípadne vetrovku, čiapku a hotovo. Predstavte si pani učiteľku v materskej škole. Zoberie 20 mikiniek, 20 vetroviek, 20 čiapok, 20 topánok....
- Preto sa deti musia učiť byť samostatné! Tu potrebujeme s vami spolupracovať a ťahať spoločne za jeden koniec. Musíte byť trpezliví a vydržať, aj keď Váš miláčik bude pri obliekaní protestovať, kričať a hádzať sa o zem.
- To isté je s jedením. Nechceme, aby dieťa bolo hladné. Ak nevie držať lyžicu, budeme ho to učiť. Zasa je samozrejme ľahšie zvládnuteľné nakŕmiť jedno dieťa, ako 20 detí a preto nechávajte deti doma jesť samostatne! Dajte im na to dostatok času a nehnevajte sa, ak urobia neporiadok.
Otázky:
- Ako obliekam svoje dieťa do MŠ?
- Aké papučky som mu kúpil?
- Čo mu dám na obutie?
Možno sa Vám zdá, že preháňame, ale verte tomu, že vhodné obutie a oblečenie Vášho dieťaťa je veľmi dôležité pre Vás, aj pre nás. Tu nám dovoľte poradiť a pomôcť Vám z praxe:
- Dieťa potrebuje v prvom rade voľné a nenáročné oblečenie. Tepláčiky, samozrejeme aj na prezlečenie, tielko, tričko či už s dlhým alebo s krátkym rukávom, podľa potreby. Oblečenie plné gombíkov, zipsov a patentov, môže byť síce pekné, ale absolútne nepraktické. Vaše deti sa budú oveľa lepšie cítiť v oblečení, ktoré postupne zvládnu aj samé. Chceme predsa, aby sa z nich stali samostatní a sebavedomí jedinci, ktorí sa nemusia trápiť s jedným nezvládnuteľným gombíkom a čakať, kým sa pani učiteľke uvoľnia ruky a príde ho poobliekať...
- Papučky by mali byť dostatočne veľké a na celú nohu. Nevhodné sú našuchovačky, šlapky, crocsy a tiež papuče s prackami alebo na zaväzovanie. Samozrejme výnimkou je ortopedická obuv.
- Do skrinky dajte dieťaťu okrem náhradného oblečenia aj oblečenie do chladnejšieho počasia. Stáva sa totiž často, že musíme deťom zháňať oblečenie z našich “starých zásob“ v MŠ, lebo inak by nemohli ísť von...
Otázky:
- Vysvetlili sme dieťaťu, prečo ide do materskej školy?
- Zvládnem ja sám (sama) odchod dieťaťa do kolektívu?
To najdôležitejšie sme nechali na koniec...
Na to, aby Vaše dieťa zvládlo odlúčenie od rodičov, od rodiny musí byť v prvom rade psychicky a fyzicky zrelé. Odborníci presne stanovili toto obdobie na vek 3 rokov. Prikláňame sa k tomuto názoru a z praxe vieme, že čím sú deti mladšie, tým ťažšie preklenú toto obdobie. Buďme empatickí a vžime sa do detskej dušičky. Od narodenia sú deti pri maminke, tatinkovi, pri blízkych členoch rodiny, ktorí sú tu len a len pre nich. Majú všetok Váš čas a pozornosť. Prídu do kolektívu, kde je 20 takých detí ako sú ony. Všetky potrebujú citlivý, milý prístup, pozornosť, pomoc, pohladenie, popestovanie. V materskej škole majú však všetky deti iba jednu náhradnú maminu, maminu pre všetkých - pani učiteľku. Je veľmi ťažké to zvládnuť - pre nich, pre nás aj pre Vás. Ale zvládneme to, nebojte sa! Postupne trpezlivo, bez negatívnych emócií....
- Je veľmi dôležité, aby ste dieťa nestrašili rozprávaním typu: “Veď počkaj v škôlke ....!“ Absolútne nevhodné je, nadmieru sa dieťaťa vypytovať, či sa do škôlky teší a podobne. Nie! Odchod do škôlky musíte dieťaťu vysvetliť ako normálny prirodzený jav, ktorý je pokračovaním a postupom v ďalšom jeho živote. Nie nejakou tragédiou. Skrátka: „Vieš, ja teraz budem chodiť do práce, medzi ujov a tety, ty budeš chodiť do škôlky medzi detičky.“ Ak ste na materskej: „Ja musím opatrovať tvoju sestričku či bračeka, lebo ešte nemôžu ísť do škôlky, ty si už veľký a môžeš.“ Viac sa k tomu nevracať!
- Dôležitá vec, ktorú treba zvládnuť bez emócií je rozlúčka. Dieťa, s ktorým ste sa už rozlúčili „odovzdajte“ pani učiteľke a rýchlo odíďte. Čím dlhší čas ste ráno s dieťaťom v kontakte, tým viac času má premýšľať nad tým, čo by mohlo urobiť, aby zvrátilo situáciu. Zvyčajne sa pustí do plaču a nechce ísť do triedy.
- Ak dieťa plače, nie je dobré viesť dlhé rozhovory s učiteľkou pri dverách, preto ak potrebujete učiteľke povedať veci, ktoré považujete za dôležité, môžete zavolať do MŠ alebo napísať e-mail triednej učiteľke dieťaťa. Kontakty na učiteľky nájdete na webstránke a aj v Dôležitých informáciách o MŠ v šk. roku 2024/2025, ktoré ste dostali e-mailom.
Toto všetko je len zlomok toho, čo nás čaká, ale veríme, že ak tieto praktické rady budete aspoň z časti dodržiavať, veľmi to pomôže Vášmu dieťaťu, Vám, aj nám.
Vopred Vám ďakujeme za dobrú spoluprácu 😊