Aktivity ŠKD

BIBIANA sa počas troch mesiacov zmenila na krajinu komiksu. Autori rovnomennej výstavy Ingrid Abrahamfyová, Marek Dobeš a Matúš Maťátko, pretvorili priestory na prízemí na fantastický svet komiksového príbehu na motívy slovenskej rozprávky Plavčík a Vratko od Pavla Dobšinského. A keďže v rozprávkach sa uplatňuje najmä fantázia a je možné všetko, autor výtvarného stvárnenia komiksu Matúš Maťátko zasadil známu rozprávku do koloritu dnešnej Bratislavy. Jeho úžasné kresby ste si mohli pozrieť do 26. apríla 2017.
            Výstavné priestory Bibiany vyzerali, ako keby sa dieťa ocitlo v komiksovom svete. Našli ste tam mestá, studňu, zázračný strom, čarovnú truhlicu. V kresbách sa prelínal motív rozprávky so súčasnou Bratislavou.
            K výstave patrila aj tvorivá dielňa Naučme sa tvoriť komiks s Matúšom Maťátkom, na ktorej sa 5. apríla zúčastnili aj deti VI. oddelenia ŠKD (3. B). V komikse môže byť zaujímavý a napínavý príbeh, zápletka, maximálne uplatnenie fantázie, dynamika, výbuch, reálne i fantastické postavy, neviditeľní ľudia. Úlohou detí v tvorivej dielni bolo vymyslieť príbeh o ceste zo školy do Bibiany. Vymyslieť ho tak, aby to nebola iba taká obyčajná cesta. Deti mali naplno uplatniť svoju fantáziu pri fabulovaní príbehu a stvárnení postáv.
            Ako sa im to podarilo? Pozrite si fotografie.
                                                                                                          Marcela Duchková
 

            BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti, pripravila pre malých i veľkých návštevníkov lahôdku. Od 7. apríla do 8. októbra 2017 si môžete pozrieť výstavu EMÓCIE. Dozviete sa na nej, ako emócie ovplyvňujú náš život. Výstavu autorsky pripravili I. Abrahamfyová a D. Mládenková.
            Vo vstupnej miestnosti sa deti i dospelí dočítajú základné informácie o emóciách. Hneď prvý panel nás nabáda namiešať si emóciu pozostávajúcu z prekvapenia, smútku, hnevu, radosti a strachu. Zároveň tu získate informácie o tom, čo v nás vyvoláva radosť, hnev, smútok a strach. Týmto emóciám sú venované ostatné miestnosti. Každá z nich má svoju farbu – smútok modrú, hnev červenú, radosť žltooranžovú a strach fialovú. Sme smutní, keď niekoho alebo niečo stratíme, zažijeme sklamanie, prídeme o prácu, nedarí sa nám v škole. Návštevníci môžu vyjadriť svoje pocity pri smútku alebo to, ako sa momentálne cítia. Hneváme sa, keď cítime krivdu, nespravodlivosť, zažívame sklamanie, bezmocnosť. Radosť vyjadrujeme vtedy, keď nás niečo poteší, keď sa nám niečo podarí, keď je naše úsilie odmenené úspechom, niečo pekné zažijeme, potešíme iných. Sprevádza ju pocit šťastia. Na prejavenie radosti deťom slúži kolotoč alebo môžu navštíviť altánok dobrého jedla. Hovorí sa, že najväčšia radosť je škodoradosť. Aj vy si to myslíte?
            Azda najlákavejšou miestnosťou v celej výstave je tá, v ktorej dominuje strach. Tak ako je v našom živote dôležitá radosť, lebo sú s ňou spojené príjemné pocity, rovnako dôležitý je aj strach. Strach slúži ako brzda alebo varovanie pre naše správanie. Chráni nás pred nebezpečenstvom. Keby sme sa nebáli, ohrozili by sme sami seba. Ak chceme bojovať proti strachu, musíme ho spoznať. A práve tu máte šancu uspieť. Čakajú vás tri kabínky. V prvej na vás striehne obrovský pavúk, ktorý nemilosrdne tróni nad hlavou odvážlivcov. Jeho malí pomocníci sú všade. Ak trpíte arachnofóbiou, len smelo dnu! V druhej si vyskúšate svoju odolnosť voči výškam. Je to výborný tréning pre akrofobikov na zdolávanie tatranských a iných štítov. V tretej si prídu na svoje všetci tí, ktorých trápi klaustrofóbia. Je v nej úplná tma, sprevádzaná strašidelnými zvukmi, ktoré sa ozývajú v celej miestnosti.
            Viete, čo je sofofóbia? Strach zo školy. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že ňou našťastie netrpia všetky deti, zopár sa ich však nájde. Horšie je to s lachanofóbiou. Pri návšteve školskej jedálne mám pocit, že jej holduje väčšina detí.
            Okrem výstavy môžete navštíviť aj tvorivé dielne s rovnomenným názvom. 3. mája sa deťom 3. B venoval študent psychológie Tomáš. V tvorivej dielni deti znázorňovali, ako sa cítia pri rôznych činnostiach. Na základe výrazov tvárí ľudí sa pokúšali uhádnuť prejavy ich emócií. Najťažšie pre nich bolo rozlíšiť hnev a smútok – vyjadrenia tvárí boli podobné. V aktivitách deti hovorili o svojich pocitoch pri prežívaní radosti a o príčinách strachu. Skúsenosti boli rôzne – niekto sa bojí zubára, iný búrky, angličtiny, tmy, pádu z výšky, pavúkov, strašidiel, zlých ľudí.
            Všetci ľudia prežívajú emócie a sú nimi ovplyvňovaní. Emocionálne kvality získavame už v detstve a sprevádzajú nás celý život. Emócie sú pre život dôležité, robia ho farebným, pestrým a plnohodnotným. Bez nich by bol náš život nezaujímavý, smutný a menejcenný.