Škôlka doma

Škôlka doma

          • Správny úchop

          • Správne držanie ceruzky je dôležité pre neskoršie plynulé písanie. Pri správnom úchope sa malíček ľahko dotýka papiera, ceruzku dieťa drží tromi prstami – ukazovák vedie pohyb ceruzky dolu, prostredník nahor a palec vedie pohyb ceruzky dopredu.

            Ceruzka je voľne položená na kožnej riase medzi palcom a ukazovákom.

            Medzi hrotom ceruzky a prstom by mali byť asi 2 cm. Ak dieťa drží ceruzku príliš nízko, je obmedzený pohyb prstov, ak ju drží vysoko, ceruzka sa veľmi ťažko ovláda.

            (Problém s výškou úchopu môžeme vyriešiť jednoducho- na ceruzku navlečieme tenkú gumičku).

             Ako by dieťa nemalo držať ceruzku

             

            Držanie ceruzky príliš nízko

            Držanie ceruzky štyrmi prstami

            Cigaretový úchop

            Klarinetový úchop

            Držanie ceruzky príliš vysoko

            Držanie ceruzky s príliš veľkým tlakom

            Úchop s palcom cez ceruzku

            Úchop s vysoko položeným ukazováčikom

          • MÁ VAŠE DIEŤA PROBLÉM S VÝSLOVNOSŤOU?

          • Dieťa do troch rokov by malo vedieť správne vyslovovať hlásky n, m, p, h, t,
            k na začiatku, v strede aj na konci slova.
            Medzi tretím a štvrtým rokom by malo mať osvojenú správnu výslovnosť hlások f, v,
            g, b, j, d vo všetkých postaveniach v slove.
            Dieťa medzi štvrtým až piatym rokom života by malo správne vyslovovať aj všetky
            ostatné hlásky všade v slove.
            Medzi najťažšie hlásky slovenského jazyka patria l a r, ale aj tzv. sykavky s, z, c, dz,
            š, ž, č, dž. Dieťa si počas vývinu uľahčuje výslovnosť aj tým, že vynecháva hláskya slabiky alebo zamieňa niektoré hlásky za
            iné – ľahšie. Tieto chyby sú do istého
            veku prijateľné.

            Ako predchádzať nesprávnej výslovnosti a ďalším zlozvykom?

            1. Cumeľ, fľaška
            Logopéd sa vás pri prvej návšteve s dieťaťom môže spýtať, či ešte stále používa
            cumeľ. Jeho dlhodobé používanie totiž môže spôsobiť poškodenie výslovnosti
            sykaviek.
             
            2. Šušlanie a maznanie
            Nešušlite. Ste pre dieťa rečový vzor, ktorý napodobňuje. Nešušlite a
            neprihovárajte sa maznavou rečou ani dieťaťu, ktoré ešte nerozpráva. Práve teraz
            totiž „nasáva“ reč a utvára si pasívnu slovnú zásobu. To isté platí aj pri používaní
            nevhodných slov, ktoré si neprajete, aby vaše dieťa používalo.
             
            3. Rozprávať, rozprávať, rozprávať
            Aj zdanlivo nepodstatné veci u detí môžu spustiť reč a dostať ju na výbornú úroveň.
             
            4. Obrázky, knižky, rozprávky, básničky, riekanky, pesničky, divadlo...
            Pre malé deti sú veľmi dôležité obrázkové knižky. Obrázky deťom ukazujeme,
            popisujeme čo je na nich a neskôr si úlohy s deťmi vymeníme. Je dobré, aby dieťa so
            zvieratkami, ktoré sú na obrázku najskôr prišlo do kontaktu, lebo z obrázkov bez
            skúsenosti môže mať skreslené predstavy. (Napríklad koňa si bude predstavovať
            takého veľkého ako psa alebo žirafu ozrutnú ako panelák.) Okrem obrázkových
            knižiek sú dôležité aj rozprávky, básničky, riekanky a pesničky. V materskej škole
            sa ich učíme nielen preto, aby sme mohli urobiť pekný program na Deň matiek, ale
            hlavne, že deti pri nich vnímajú melódiu, rytmus, rým, posilňujú si pamäť, rozvíjajú
            slovnú zásobu a mnoho ďalšieho. Ak má vaše dieťa súrodenca, skúste si niekedy s
            nimi zahrať divadlo. Ak si sami zhotovíte aj bábky a kulisy, budete u detí rozvíjať
            množstvo dôležitých kompetencií.


            Z praxe:
            Niektoré deti majú problém počúvať s porozumením aj krátku rozprávku. Preto je
            dôležité čítať príbehy pred spaním alebo skúsiť prerušované čítanie. Počas
            rozprávky dávate deťom kontrolné otázky, či pochopili príbeh, môžete s dieťaťom
            vymýšľať alternatívne dejové línie a konce rozprávky, rozprávať sa o vlastnostiach
            hlavných hrdinov, o ich motívoch a podobne.
             
            5. Kreslenie
            Špecifickým spôsobom dorozumievania nie je len reč, ale i čítanie a písanie.
            Predškolák zväčša ešte nevie písať, tak kreslí. Detská kresba sa často používa aj
            ako diagnostický prostriedok, pretože nám veľa povie o kognitívnych, emocionálnych
            postojoch dieťaťa, aj o rodinnej situácií. Dobrá technická úroveň kreslenia je tiež
            predpokladom pre neskoršie písanie.
            Keby išlo do 1.triedy základnej školy dieťa, ktoré základnú kresbu ešte nemá
            zvládnutú, je to akoby sme chceli, aby nám dieťa zaspievalo pesničku, pričom sa
            ešte nenaučilo rozprávať.
             
            6. Pohyb
            Najlepšie, čo pre dieťa môžeme spraviť je, že mu zabezpečíme dostatok pohybu.
            Ako súvisí pohyb s rečou? Viete, kedy deti najviac rozprávajú? Pri hrách, kde sa
            môžu aj pohybovať a manipulovať s predmetmi.
            Ideálne je, keď dieťa môže čo najviac chodiť (5-ročné dieťa by malo prejsť za deň 5
            km), skákať, liezť, trénovať si rovnováhu, rotovať okolo vlastnej osi a podobne.
            Vynikajúci je napríklad futbal, skákanie „gumy“, loptové hry.
            Aby sa mozog predškoláka primerane rozvíjal, mal by zapájať pri
            činnostiach všetky zmysly. Dieťa nám môže pomôcť piecť koláče, umývať auto,
            leštiť topánky, upratovať izbu, kŕmiť domáce zvieratá a tak ďalej. Takéto činnosti
            aktivizujú mozog predškoláka omnoho viac ako „príprava“ na základnú školu, ktorú
            nevykonáva dobrovoľne.