•  S L N I E Č K O   oslavuje okrúhle jubileum

      • 26.02.2018 17:25
      •           Slniečko má deväťdesiat rokov. Neveríte? Je to tak. V tomto školskom roku uplynie 90 rokov od jeho založenia. Každý má svoj životopis. Má ho aj Slniečko. Keďže sme sa chceli o tomto obľúbenom časopise slovenských detí dozvedieť viac, prijali sme pozvanie od redaktorov Slniečka na prehliadku výstavy.

                  A tak sa 23. januára 2018 vybrali deti 4. B do Slovenského múzea dizajnu na Kollárovom námestí v Bratislave. V týchto priestoroch predstavilo Slniečko 90 rokov svojej existencie.

                  Na výstave nás sprevádzala pani šéfredaktorka Ľubica Kepštová s redaktorkou Kristínou Kubáňovou. Pútavé rozprávanie pani Kepštovej odkrylo zaujímavé dejiny časopisu.

                  Prvé číslo Slniečka vyšlo 1. septembra 1927 v Turčianskom Svätom Martine s ilustráciami Martina Benku na obálke. S istou dávkou nostalgie môžeme povedať, že ho čítali prastarí rodičia týchto detí. Od roku 1950 bolo zakázané. Aj Slniečko zastihol osud vtedajšej politickej éry. Vychádzalo v Matici slovenskej a to sa niektorým predstaviteľom vtedajšej politickej moci nepáčilo. Jeho vydávanie bolo obnovené v roku 1969.

                  Druhá etapa vývoja Slniečka sa spája s menom Marky Pieckovej. Ak vám to meno nič nehovorí, potom určite poznáte známu spisovateľku Máriu Ďuríčkovú. Bola to ona, ktorá sa rozhodla, že Slniečko bude znovu svietiť na školách. Zorganizovala petíciu medzi učiteľmi a Slniečko bolo opäť na svete. Mária Ďuríčková bola šéfredaktorkou Slniečka v zložitých rokoch našej histórie, a  keď ju prepustili, venovala sa už len literárnej tvorbe pre deti. Napísala najkrajšie povesti o Bratislave.

                  Tretí panel na výstave predstavoval súčasnosť. Tento rok v Galérii Slniečka predstavujú ilustrácie najvýznamnejších maliarov, ktorí svojimi obrázkami dlhé desaťročia skrášľovali Slniečko. Redaktori obnovili tradíciu komiksov príbehom Zlatý zub. Nadviazali tak na autorov prvého komiksu v Slniečku – Jaroslava Vodrážku a Jozefa Cígera Hronského. Pripomínajú tváre slovenských spisovateľov Jaroslavy Blažkovej, Bety Ponickej, Kláry Jarunkovej, ale aj tých súčasných – Daniela Heviera, Ondreja Sliackeho, Jána Uličianskeho, Libuše Friedovej, Tomáša Janovica, Ľubomíra Feldeka, Jána Turana a iných. V rozhovore s Ľubicou Kepštovou deti prezradili, čo v Slniečku čítajú najradšej – Jožka Mrkvičku, pána Áčika, Pinky Buma. Najobľúbenejšou knihou Ľubice Kepštovej sú Opice z našej police. A detí? Denník odvážneho bojka, Grázlik Gabo, Tigrí tím, Harry Potter, Postrach Denis. Deti sa pretekali vo vymýšľaní nových mien pre pána Áčika. Čo poviete napríklad na takéto: pán Potápačik, Kravatáčik, Pohodáčik, Vlasáčik, Kniháčik, Chlpáčik, Žmurkáčik, Poškoláčik, Čľupkáčik, Usmievačik, Papáčik, Šplháčik, Štrngáčik, Tragáčik. Vymysleli ich takmer päťdesiat. Poslali sme ich do Slniečka. Ktovie, možno si Ján Uličiansky niektoré z nich vyberie pre svoje nové príbehy.

                  Medzi redaktormi, ktorí pracovali v Slniečku, a ďalšími spolupracovníkmi časopisu sa vystriedalo mnoho osobností slovenského literárneho života – Ľudmila Podjavorinská, Mária Rázusová-Martáková, Elena Čepčeková, Rudo Moric, Krista Bendová, Miroslav Válek, Anton Habovštiak. Ako ilustrátori v Slniečku pôsobili Ľudovít Fulla, Martin Benka, Vincent Hložník, Albín Brunovský, Miroslav Cipár, Svetozár Mydlo, Miroslava Rudášová, Juraj Martiška a mnohí ďalší.

                  Časopis Slniečko je literárny skvost medzi slovenskými časopismi pre deti. V Slniečku nájdete ilustrácie najlepších slovenských ilustrátorov. Ale to hlavné je, že propaguje pôvodnú slovenskú literatúru pre deti. Z výstavy sme si odniesli posolstvo pani Kepštovej, ktorá povedala deťom: „Nedajte sa odradiť od čítania.“

        K životnému jubileu patria aj želania. Do budúcnosti želáme Slniečku, aby žiarilo na nebi slovenskej literatúry tak jagavo, ako dosiaľ. A samozrejme, ešte veľa pútavých príbehov s krásnymi ilustráciami, ktoré potešia deti.

        Všetko najlepšie k narodeninám, Slniečko!

        Marcela Duchková


         
      • Naspäť na zoznam článkov