• PESNIČKY PRIATEĽSTVA

      • 16.05.2018 10:09
      • Keby ste sa opýtali detí, čo sa im vybaví v mysli pri počutí slova Japonsko, najčastejšie odpovede by asi boli: karate, kimono, suši, origami, Pokémon. Ale v Japonsku je toho oveľa viac. Je to krásna ostrovná krajina, na čele ktorej stojí cisár. Sú tam časté zemetrasenia, preto sa už malé deti v školách učia zásady správania pri zemetraseniach. Po celom svete sú známe sakury – japonské čerešne, ktoré na jar nádherne kvitnú. Sakura je japonský národný symbol. Japonská minca v hodnote 100 jenov znázorňuje kvety sakury. Fuji je nielen názov sopky, ale i výrobca fotografických filmov. Hlavné mesto Tokio je jedno z najväčších na svete. Japonci sa zdravia vzájomným uklonením.

                    O tom, že je to naozaj tak, sa 19. apríla 2018 presvedčili aj deti VIII. oddelenia ŠKD (4. B). Navštívili sme Bibianu, kde nás čakalo hudobné interaktívne podujatie Pesničky priateľstva. Viedla ho sopranistka pani Akiyo Chiba. Pani Akiyo žije v Tokiu. Je hudobnou pedagogičkou a vyučuje na klavírnej škole Yamaha. Od roku 2008 usporadúva každoročne koncertné turné po viedenských školách a materských školách, počas ktorého predstavuje poslucháčom japonské piesne. V roku 2014 navštívila prvýkrát aj Slovensko.

                    Do Bibiany si prišla s deťmi zaspievať a zatancovať. Naučila ich niekoľko japonských piesní – o autobuse, o tom, ako dedko s babkou ťahali repu, o zvieracej schovávačke, piesne o farbách, o zvieratkách a Západ slnka na rozlúčku.

                    Pri spievaní sa deti naučili aj niekoľko japonských slov. Migi je vpravo, hidari vľavo. Arigató je ďakujem, hiyoko je kuriatko. Pes sa povie inu, šteniatko koinu. Mačka je neko, mačiatko je koneko a vrana zase karasu. Červená farba znie v japončine aka, modrá ao a biela širo. Keď deti ťahali repu, naučili sa, že babka je obásan, dedko odžísan, myš nezumi. U nás robí pí, ale v Japonsku čun.

                    Sme veľmi radi, že sme mali možnosť stráviť príjemné chvíle s milou, sympatickou a usmievavou pani Akiyo. Na záver pochválila deti za dobrú výslovnosť a vyzvala ich, aby sa naučili po japonsky a prišli ju do Japonska pozrieť a zabaviť sa.

                    Arigató Akiyo-san. Sajónará! Ďakujeme, pani Akiyo a dovidenia!

                                                                               Marcela Duchková

      • Naspäť na zoznam článkov