BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti, pripravila pre malých i veľkých návštevníkov lahôdku. Od 7. apríla do 8. októbra 2017 si môžete pozrieť výstavu EMÓCIE. Dozviete sa na nej, ako emócie ovplyvňujú náš život. Výstavu autorsky pripravili I. Abrahamfyová a D. Mládenková.
            Vo vstupnej miestnosti sa deti i dospelí dočítajú základné informácie o emóciách. Hneď prvý panel nás nabáda namiešať si emóciu pozostávajúcu z prekvapenia, smútku, hnevu, radosti a strachu. Zároveň tu získate informácie o tom, čo v nás vyvoláva radosť, hnev, smútok a strach. Týmto emóciám sú venované ostatné miestnosti. Každá z nich má svoju farbu – smútok modrú, hnev červenú, radosť žltooranžovú a strach fialovú. Sme smutní, keď niekoho alebo niečo stratíme, zažijeme sklamanie, prídeme o prácu, nedarí sa nám v škole. Návštevníci môžu vyjadriť svoje pocity pri smútku alebo to, ako sa momentálne cítia. Hneváme sa, keď cítime krivdu, nespravodlivosť, zažívame sklamanie, bezmocnosť. Radosť vyjadrujeme vtedy, keď nás niečo poteší, keď sa nám niečo podarí, keď je naše úsilie odmenené úspechom, niečo pekné zažijeme, potešíme iných. Sprevádza ju pocit šťastia. Na prejavenie radosti deťom slúži kolotoč alebo môžu navštíviť altánok dobrého jedla. Hovorí sa, že najväčšia radosť je škodoradosť. Aj vy si to myslíte?
            Azda najlákavejšou miestnosťou v celej výstave je tá, v ktorej dominuje strach. Tak ako je v našom živote dôležitá radosť, lebo sú s ňou spojené príjemné pocity, rovnako dôležitý je aj strach. Strach slúži ako brzda alebo varovanie pre naše správanie. Chráni nás pred nebezpečenstvom. Keby sme sa nebáli, ohrozili by sme sami seba. Ak chceme bojovať proti strachu, musíme ho spoznať. A práve tu máte šancu uspieť. Čakajú vás tri kabínky. V prvej na vás striehne obrovský pavúk, ktorý nemilosrdne tróni nad hlavou odvážlivcov. Jeho malí pomocníci sú všade. Ak trpíte arachnofóbiou, len smelo dnu! V druhej si vyskúšate svoju odolnosť voči výškam. Je to výborný tréning pre akrofobikov na zdolávanie tatranských a iných štítov. V tretej si prídu na svoje všetci tí, ktorých trápi klaustrofóbia. Je v nej úplná tma, sprevádzaná strašidelnými zvukmi, ktoré sa ozývajú v celej miestnosti.
            Viete, čo je sofofóbia? Strach zo školy. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že ňou našťastie netrpia všetky deti, zopár sa ich však nájde. Horšie je to s lachanofóbiou. Pri návšteve školskej jedálne mám pocit, že jej holduje väčšina detí.
            Okrem výstavy môžete navštíviť aj tvorivé dielne s rovnomenným názvom. 3. mája sa deťom 3. B venoval študent psychológie Tomáš. V tvorivej dielni deti znázorňovali, ako sa cítia pri rôznych činnostiach. Na základe výrazov tvárí ľudí sa pokúšali uhádnuť prejavy ich emócií. Najťažšie pre nich bolo rozlíšiť hnev a smútok – vyjadrenia tvárí boli podobné. V aktivitách deti hovorili o svojich pocitoch pri prežívaní radosti a o príčinách strachu. Skúsenosti boli rôzne – niekto sa bojí zubára, iný búrky, angličtiny, tmy, pádu z výšky, pavúkov, strašidiel, zlých ľudí.
            Všetci ľudia prežívajú emócie a sú nimi ovplyvňovaní. Emocionálne kvality získavame už v detstve a sprevádzajú nás celý život. Emócie sú pre život dôležité, robia ho farebným, pestrým a plnohodnotným. Bez nich by bol náš život nezaujímavý, smutný a menejcenný.                                                                                              
           
 

V nedeľu 21. 5. 2017 ste si mohli v relácii RTVS Bola raz jedna povesť vypočuť rozprávanie o tom, ako sa uhorský kráľ Matej Korvín v roku 1467 zaslúžil o založenie najstaršej univerzity na Slovensku – Academie Istropolitany. V tomto príbehu okrem kráľa zohrávajú dôležitú úlohu aj neopätovaná láska a susedské vzťahy, vynaliezaví študenti a škriatok Posmievačik.
            Od našej školy k budove Academie Istropolitany, ktorá sa podľa historických prameňov nazývala Universitas Istropolitana a nachádza sa na Ventúrskej ulici, to nie je až tak ďaleko. Soška Posmievačika sa škerí na okoloidúcich z výklenku domu č. 29 na Panskej ulici. A tak sme sa rozhodli tieto miesta navštíviť. V stredu 24. mája sa deti VI. oddelenia (3. B) vybrali do centra mesta. Cestou sme stihli obdivovať tancujúcu a spievajúcu fontánu pred hotelom Carlton a potom sme už vykročili k miestam, kde na nás dýchla dávna história Bratislavy. Možno sme stáli práve na tom mieste, kde pred 550 rokmi Matej Korvín otváral a ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz posvätil novú univerzitu. Bol to zvláštny pocit. V súčasnosti sa tu nachádza Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení, takže budova nestratila svoj študijný charakter.
            V našom putovaní za históriou mesta sme pokračovali na Panskú ulicu, kde podľa povesti veselí študenti osadili sošku škriatka oproti domu Karola Kunza, ktorý sa neúspešne uchádzal o priazeň vydatej meštianskej ženy. Aj tu sme urobili niekoľko fotografií. Je to zvláštne, ale všetky fotografie sa vydarili okrem tých s Posmievačikom. Akosi sa vytratili z fotoaparátu. Žeby v tom mal prsty nejaký škriatok?
            Našu vychádzku sme ukončili v zmrzlinárni na Hviezdoslavovom námestí, „osviežili“ sme sa pri striekajúcej fontáne pred Carltonom. Obdivovali sme Ganymedovu fontánu pred historickou budovou SND. Ktovie, možno si raz aj o jej vzniku vypočujeme zaujímavý príbeh v relácii Bola raz jedna povesť.