Aktivity ŠKD

Milí rodičia, 
pozrite si prehľad platieb za stravu na LPČ. V prípade, ak má žiak preplatok, neplatí stravné. Ostatní môžete uhradiť stravné aj v hotovosti u pani Šillovej.

Ďakujeme za spoluprácu. 

Stravné  - platba  LPČ

Sú krásne dni a nás to ťahá aj do prírody. V nedeľu 27.5. sme sa stretli na Partizánskej lúke, aby sme strávili pekný deň pri grilovačke, hrách a príjemných rozhovoroch.

Každý niečo doniesol, napiekli sa koláče. Deti mali svoje hry. Boli fascinované prírodou, vodou. Hľadali sa žubrienky, pekné kamienky. Niekedy sme hľadali aj my deti, keď sa rozliezali po lese.

Čas nám rýchlo plynul. Zaspomínali sme v rozhovoroch na naše detstvo a staré časy. Takto sme sa poznali ináč, ako pri stretnutí v škole.

Všetko sa zjedlo a my sme odchádzali zadymení, ale spokojní. Ďakujem rodine pani JURČOVEJ a za to, že prišli skôr, aby obsadili miesto. Tak zase o rok.

Dáška Hycláková

JEJ VELIČENSTVO STOLIČKA

 

            V týchto dňoch si môžete pozrieť v Bibiane zaujímavú interaktívnu výstavu V hlavnej úlohe stolička. Ako názov napovedá, týka sa stoličky.

            Stolička je predmet každodennej potreby človeka. Na výstave sa presvedčíte, že nie je len obyčajným kusom nábytku, ale i predmetom čarovania. Okrem svojej pôvodnej funkcie – slúži na sedenie – sa môžeme s ňou aj hrať. Vyskúšate si, že je to predmet, ktorý sa dá meniť, skladať, rozkladať, obliekať, vyzliekať, priraďovať, dotvárať a spájať.

            Hneď v prvej miestnosti vás zaujmú tonetky zo Slovenského múzea dizajnu v Bratislave. Tonetka je najznámejšia stolička všetkých čias. Navrhol ju už pred 150 rokmi Michael Thonet a vyrába sa dodnes. História výroby týchto stoličiek siaha aj na Slovensko. V roku 1869 založili Thonetovci jednu zo svojich fabrík vo Veľkých Uherciach neďaleko Partizánskeho. Fungovala do roku 1924. Thonetovci sa zaslúžili o rozmach obce a vo fabrike sa vyrobilo 1,8 milióna slávnych stoličiek z bukového dreva. Zašlú slávu výroby svetoznámych stoličiek na Slovensku dodnes pripomínajú rodinná vila, robotnícky dom a pomník Thonetovej dcéry Suzzi, ktorá tragicky zahynula po páde z koňa.

            Stoličky zaujali aj slávnych maliarov, ktorí ich zvečnili na svojich obrazoch. Tu sa stretnete s prvou úlohou – uhádnete, ktorá stolička patrí šašovi, lekárovi, majstrovi a pani učiteľke?

            Stolička nie je len na sedenie. Keď na ňu natiahneme plášť, zmení sa na sporák, priestor na náradie, jedenie, ale i na záhradnú či kozmetickú stoličku. Videli ste už niekedy oblečené stoličky? A stoličky s menami? Ak nie, tu ich nájdete. Môžete ich obliecť aj obuť na módnu prehliadku, ešte vám na móle aj zatlieskajú! Tu ich máme – Pavlína Plastová, Dorota Drevená, Karolína Koženková, Tamara Textilná, Klára Kovová, Petra Prútená.

            V stoličkovej ZOO si vytvoríte stoličkové zvieratká a zahráte sa s nimi. Je tu aj jedna kuriozita. Stoličkovník, čiže pyramída zo stoličiek alebo, ak chcete, stoličkový strom. Radi sa hojdáte? Poslúžte si – drevená hojdacia stolička čaká práve na vás.

            Ak ste už zabudli, ako kedysi vyzerali stoličky v kine, buďte bez obáv. V Bibiane nájdete aj kráľovnú stoličiek – trón. Sedenie na ňom si vyskúšali všetky deti. V poslednej miestnosti na vás čaká pexeso s bláznivými stoličkami: stolička v tvare ľudských nôh, drevený klát ako stolička, stolička-vešiak, „zdeformované“ stoličky, vankúšikové stoličky, stolička v tvare ľudskej ruky, stolička-knižnica pre knihomoľov.

            Na výstave V hlavnej úlohe stolička je sa na čo pozerať. Všade, kde sa pozriete, sú stoličky – drevené, plastové, kovové, textilné, pletené z prútia, ba aj rybárske. Veľmi sa nám páčili šamlíky – malé drevené krásne maľované stoličky pre  deti. Deti VIII. oddelenia ŠKD (4. B), ktoré navštívili výstavu 19. apríla, tento výraz ani nepoznali. Originálne stoličky vytvorili študenti zo Školy úžitkového výtvarníctva v Bratislave.

            Keby ste náhodou mali pocit, že vám chýba stolička, jednu určite máte. Ak ste tipovali tú, ktorá je objektom záujmu vášho zubného lekára, je to správne. Aj to je stolička.

            Stolička prešla od svojho vynájdenia po dnešok mnohými premenami. Jedno sa však nezmenilo. V našich príbytkoch bude mať vždy svoje nezastupiteľné miesto. Výstavu V hlavnej úlohe stolička si môžete pozrieť v Bibiane do 2. septembra 2018. Jej autorky Katarína Kosánová, Lucia Lizáková, Alena Bindzárová a Katarína Hubová pre vás pripravili pestrý stoličkový koktajl.

 

Marcela Duchková

ZŠ s MŠ M. R. Štefánika  na Grosslingovej ulici
 

VÁŽENÍ RODIČIA,

ak máte záujem, aby vaše dieťa navštevovalo školský klub detí v školskom roku 2018/2019, môžete si podať žiadosť o prijatie do ŠKD. Nájdete ju na webovej stránke školy v kolónke Školský klub detí-Informácie-Tlačivá do ŠKD. Odovzdajte ju p. vychovávateľke/p. vychovávateľovi vo svojej triede do 15. 6. 2018.

Keby ste sa opýtali detí, čo sa im vybaví v mysli pri počutí slova Japonsko, najčastejšie odpovede by asi boli: karate, kimono, suši, origami, Pokémon. Ale v Japonsku je toho oveľa viac. Je to krásna ostrovná krajina, na čele ktorej stojí cisár. Sú tam časté zemetrasenia, preto sa už malé deti v školách učia zásady správania pri zemetraseniach. Po celom svete sú známe sakury – japonské čerešne, ktoré na jar nádherne kvitnú. Sakura je japonský národný symbol. Japonská minca v hodnote 100 jenov znázorňuje kvety sakury. Fuji je nielen názov sopky, ale i výrobca fotografických filmov. Hlavné mesto Tokio je jedno z najväčších na svete. Japonci sa zdravia vzájomným uklonením.

            O tom, že je to naozaj tak, sa 19. apríla 2018 presvedčili aj deti VIII. oddelenia ŠKD (4. B). Navštívili sme Bibianu, kde nás čakalo hudobné interaktívne podujatie Pesničky priateľstva. Viedla ho sopranistka pani Akiyo Chiba. Pani Akiyo žije v Tokiu. Je hudobnou pedagogičkou a vyučuje na klavírnej škole Yamaha. Od roku 2008 usporadúva každoročne koncertné turné po viedenských školách a materských školách, počas ktorého predstavuje poslucháčom japonské piesne. V roku 2014 navštívila prvýkrát aj Slovensko.

            Do Bibiany si prišla s deťmi zaspievať a zatancovať. Naučila ich niekoľko japonských piesní – o autobuse, o tom, ako dedko s babkou ťahali repu, o zvieracej schovávačke, piesne o farbách, o zvieratkách a Západ slnka na rozlúčku.

            Pri spievaní sa deti naučili aj niekoľko japonských slov. Migi je vpravo, hidari vľavo. Arigató je ďakujem, hiyoko je kuriatko. Pes sa povie inu, šteniatko koinu. Mačka je neko, mačiatko je koneko a vrana zase karasu. Červená farba znie v japončine aka, modrá ao a biela širo. Keď deti ťahali repu, naučili sa, že babka je obásan, dedko odžísan, myš nezumi. U nás robí pí, ale v Japonsku čun.

            Sme veľmi radi, že sme mali možnosť stráviť príjemné chvíle s milou, sympatickou a usmievavou pani Akiyo. Na záver pochválila deti za dobrú výslovnosť a vyzvala ich, aby sa naučili po japonsky a prišli ju do Japonska pozrieť a zabaviť sa.

            Arigató Akiyo-san. Sajónará! Ďakujeme, pani Akiyo a dovidenia!

                                                                       Marcela Duchková