Na rozhraní senicko-myjavských kopaníc, v obci Prietrž, obkolesenej krásnou prírodou, sa nachádza jediná manufaktúra na ručnú výrobu papiera na Slovensku. A práve tam sa 18. júna 2014 vybrali naši štvrtáci na koncoročný výlet.
Cieľom našej cesty bol domček učupený blízko lesa. Vo výklade si deti overili a získali nové poznatky z histórie výroby papiera. V dávnej minulosti ľudia písali na drevo a hlinené dosky, neskôr na papyrus, hodváb, rastliny a od 16. storočia na pergamen. Papier vynašli v roku 105 n. l. v Číne. Na dnešné pomery mal zvláštne zloženie. Ľudia doň pridávali vodu, trávy, bavlnu, ľan, morušu, konope, žihľavu, ryžu, ale i staré handry, rybárske siete, námornícke laná. Na Slovensku sa papier pôvodne vyrábal z handier.
Vo výrobni si deti vyskúšali, ako sa ručne vyrába papier, aj si ho samy vyrobili. Tunajší papier sa vyrába prevažne z bavlny, ktorú dovážajú až z Ameriky alebo z Izraela, prípadne z ľanu alebo konope. Bavlna sa najprv rozomelie na kašu, ktorá sa zafarbí a zriedi s vodou. V pracovnej kadi s miešadlom získa jemnú konzistenciu. Do zmesi sa ponorí sito podľa veľkosti papiera, zmes sa vyberie, utrasie. Voda odtečie a na site ostanú len vlákna. Tie sa vyklopia na vlnenú látku (volá sa to gaučovanie, ale s vylihovaním na gauči to nemá nič spoločné), prekryjú ďalšou vlnenou látkou a celý proces sa zopakuje. Keď sa vyrobí približne 50 kusov, vložia sa do lisu. Ten ich stlačí tak, aby vytiekla všetka voda. No a potom sa hárky dajú sušiť na povalu ako bielizeň. Za 1 – 4 dni je papier hotový. Naši žiaci si vyrobili kvetinkový papier.
Ručná papiereň v Prietrži existuje dvadsať rokov. Denne v nej vyrobia 500 – 600 papierových hárkov. Každý kus je originál, žiadne dva nie sú rovnaké. Keď ho nasvietite, objaví sa na ňom monogram PETRUS – názov firmy. Nesie niekdajšie meno obce Prietrž.
Keďže naša škola je pomenovaná po armádnom generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, nemohli sme obísť miesto jeho posledného odpočinku. Mohyla Milana Rastislava Štefánika sa nachádza na vrchu Bradlo vo výške 543 metrov medzi mestom Brezová pod Bradlom a Štefánikovými rodnými Košariskami. Pamätník navrhol architekt Dušan Jurkovič a slávnostne bol odhalený 23. septembra 1928. Celá stavba je postavená z travertínových blokov. Jej majestátnosť vystihujú štyri obelisky vysoké dvanásť a pol metra. Mohyla na Bradle je národnou kultúrnou pamiatkou.
