Aktivity ŠKD

V nedeľu 21. 5. 2017 ste si mohli v relácii RTVS Bola raz jedna povesť vypočuť rozprávanie o tom, ako sa uhorský kráľ Matej Korvín v roku 1467 zaslúžil o založenie najstaršej univerzity na Slovensku – Academie Istropolitany. V tomto príbehu okrem kráľa zohrávajú dôležitú úlohu aj neopätovaná láska a susedské vzťahy, vynaliezaví študenti a škriatok Posmievačik.
            Od našej školy k budove Academie Istropolitany, ktorá sa podľa historických prameňov nazývala Universitas Istropolitana a nachádza sa na Ventúrskej ulici, to nie je až tak ďaleko. Soška Posmievačika sa škerí na okoloidúcich z výklenku domu č. 29 na Panskej ulici. A tak sme sa rozhodli tieto miesta navštíviť. V stredu 24. mája sa deti VI. oddelenia (3. B) vybrali do centra mesta. Cestou sme stihli obdivovať tancujúcu a spievajúcu fontánu pred hotelom Carlton a potom sme už vykročili k miestam, kde na nás dýchla dávna história Bratislavy. Možno sme stáli práve na tom mieste, kde pred 550 rokmi Matej Korvín otváral a ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz posvätil novú univerzitu. Bol to zvláštny pocit. V súčasnosti sa tu nachádza Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení, takže budova nestratila svoj študijný charakter.
            V našom putovaní za históriou mesta sme pokračovali na Panskú ulicu, kde podľa povesti veselí študenti osadili sošku škriatka oproti domu Karola Kunza, ktorý sa neúspešne uchádzal o priazeň vydatej meštianskej ženy. Aj tu sme urobili niekoľko fotografií. Je to zvláštne, ale všetky fotografie sa vydarili okrem tých s Posmievačikom. Akosi sa vytratili z fotoaparátu. Žeby v tom mal prsty nejaký škriatok?
            Našu vychádzku sme ukončili v zmrzlinárni na Hviezdoslavovom námestí, „osviežili“ sme sa pri striekajúcej fontáne pred Carltonom. Obdivovali sme Ganymedovu fontánu pred historickou budovou SND. Ktovie, možno si raz aj o jej vzniku vypočujeme zaujímavý príbeh v relácii Bola raz jedna povesť.

Rozprávku O psíčkovi a mačičke pozná každý žiak.

Žiaci 2.B v školskom roku 2016/2017 si v rámci projektu:

“Čítame s porozumením“

knihu prečítali, vytvorili krátky obsah s vlastnou ilustráciou.

Dňa 8.6.2017 žiaci 2.B overili svoju pamäť a kontrolovali čítanie z knihy O psíčkovi a mačičke v podaní známej herečky Eleny Podzámskej v Staromestskej knižnici.  Pri čítaní deti ani nedýchali, pregúľali očkami ako pani Podzámska prežívala s nimi šibalstvá psíčka a mačičky.

                                                                                                          Mária Tomašovičová
 

Či si Lenka a či Filip,
nikdy do svojej mamičky nerýp.
My sme to však urobili
a poriadne ľutovali.
Stali sme sa mamičkou a mamička deťmi,
veľa sme sa natrápili, mamičkinmi trikmi.
Obidvaja navždy vieme, že mamičku počúvame
a ak treba – pomôžeme   !!!

Vedieť narábať s peniazmi patrí k finančnej gramotnosti každého človeka. Aby sme niečo nezmeškali a naučili sa správne hospodáriť, musíme sa to učiť už od útleho veku. To je aj jeden z cieľov výstavy v Detskom múzeu Múdro sporiť, rozumne míňať. Deti VI. oddelenia ŠKD (3. B) ju navštívili 15. marca 2017.
V priestoroch múzea ich privítala lektorka Janka. V úvodnom rozhovore si overila, aké vedomosti majú o sporení a míňaní peňazí. Z modelovacej hmoty si vyrobili vlastné mince s obrázkom. Použili rôzne motívy: Kriváň, kríž, Bratislavský hrad, rok 2017, iniciály svojho mena, Gerlach, ale i celkom nevšedné – smajlíka, bodky, srdiečko, mesačnú oblohu, postavu človeka, slnko, slimáka, vedeckú fľaštičku, vojaka, blesky.
V ďalšom rozhovore s Jankou sa deti dozvedeli o výhodách platby eurom. Euro je spoločná mena pre 19 krajín Európskej únie. U nás ním platíme od roku 2009. Na každej eurominci je vyjadrená jej hodnota so znakom, ktorý charakterizuje jednotlivé štáty, a rok razenia. Na Slovensku sme pred zavedením eura platili slovenskými korunami. Ešte dávno predtým československými korunami, grošmi, dukátmi, keltskými mincami – biatekmi, vecami na výmenu. Používaniu peňazí predchádzal výmenný obchod. Ľudia si medzi sebou vymieňali výrobky alebo službu tak, aby to bolo pre nich obojstranne výhodné. Fungovalo to asi takto: za jedno prasa ti dám sekeru, dvoje šiat, košeľu, tri husi, päť rýb a na jeseň ti budem pomáhať tri dni pri zvážaní dreva z lesa na kúrenie. Potreba vymyslieť niečo univerzálne, čiže platidlo, nastala vtedy, keď tovar alebo služba nevyhovovali jednej zo strán. U nás boli vzácne kovy, tak vznikli hrivny – dlhé pásy kovu ako platidlo. V iných krajinách to boli mušle, perly, ryža, papier, hodváb, v orientálnych krajinách najmä koreniny. Vrecko čierneho korenia stálo pred 500 rokmi vrecko zlata. Kedysi dávno lovci z vnútrozemia boli ochotní vymeniť za hrudu soli množstvo kožušín dravých zvierat. Podobne slúžili ako platidlo pazúry a zuby dravých zvierat. Peniaze vznikli preto, lebo nosiť hrivny bolo nepraktické. Z rovnakého dôvodu vznikli neskôr bankovky.
Pozorným počúvaním sa deti dozvedeli mnoho zaujímavostí. Napríklad to, že výroba 500-eurovej bankovky stojí 16 centov. Na rozpoznanie pravej od falošnej bankovky slúžia vodoznaky, ochranné prúžky, ktoré musí obsahovať každá bankovka. Vidíme ich pod špeciálnou lampou.
V bankomate odpovedali deti na 10 otázok. Každá z nich mala tri možné riešenia. Za správne odpovede dostali loptičky, ktoré uplatnili v hre. Mohli v nej kupovať bicykel, tablet, ale i najmilšiu makovú zmrzlinu. Viete, že podnik s najstaršou nepretržitou prevádzkou na svete je Kremnická mincovňa? Je to tak, mincovňa vznikla v roku 1328, čiže sa v nej pracuje už neuveriteľných 689 rokov. V Uhorsku sa razili mince v niekoľkých mestách, na Slovensku to bolo v Kremnici,  Smolníku a Košiciach. Vznikli pre blízkosť baní, kde sa ťažilo zlato a striebro.
Po nazbieraní toľkých vedomostí sa deti zahrali na ozajstných obchodníkov. Počínali si veľmi dobre. Vymieňali, kupovali, predávali všetko možné. Ak chcete, môžete to skúsiť aj vy. Výstava Múdro sporiť, rozumne míňať, na ktorej nájdete aj „pravú“ zlatú tehličku, je otvorená v Detskom múzeu do konca júna tohto roka.
                                                                                   
 

Čo by ste robili, keby ste dostali slona? Ako by ste sa zachovali? Čo by ste s ním urobili? Prijali by ste ho? Nuž, takýto dar pripravili pre kráľa Maximiliána II. v rádiu Junior.
            Internetové rádio JUNIOR vysiela programy pre malých poslucháčov. V stredu 19. apríla 2017 navštívila deti 3. B redaktorka rádia Junior Rozália Vlasková. Cieľ jej návštevy bol jednoduchý a zároveň zložitý – vyzvedieť od detí, aké dary by pripravili pre kráľa Maximiliána II. ony.
            Maximilián II. Habsburský bol rakúsky arcivojvoda, český a uhorský kráľ, rímskonemecký cisár z rodu Habsburgovcov. Bol najstarším synom cisára Ferdinanda I. Habsburského a Anny Jagelovskej a prvý korunovaný panovník v Dóme svätého Martina v Bratislave. Korunovácia sa konala 8. septembra 1563. O jeho prítomnosti v meste svedčí aj fontána na Hlavnom námestí. Podľa historických záznamov dal fontánu postaviť po veľkom požiari, ktorý zachvátil Bratislavu počas osláv jeho korunovácie. Dokončená bola v roku 1572.
            A čo by darovali Maximiliánovi II. deti 3. B? Dozviete sa to, ak si zapnete rádio Junior v sobotu 29. apríla. Reláciu Čo by bolo, keby si môžete po premiére vypočuť aj v archíve relácií.
                                                                                              Marcela Duchková