Aktivity ŠKD

Vážení rodičia,

Vaše dieťa môže navštevovať školský klub detí na základe žiadosti o prijatie do ŠKD a prihlášky do ŠKD. Obe tlačivá nájdete na webovej stránke školy v kolónke Školský klub detí-Informácie-Tlačivá do ŠKD. Vyplnené ich odovzdajte triednej vychovávateľke/triednemu vychovávateľovi do 7. 9. 2018. Deti, ktoré navštevovali ŠKD v minulom školskom, roku odovzdajú len prihlášku do ŠKD.

Deti VIII. oddelenia ŠKD (4. B) navštívili Galériu mesta Bratislavy v tomto školskom roku ešte raz. Cieľom ich návštevy v stredu 30. mája 2018 bolo podkrovie Mirbachovho paláca. V nezvyčajných priestoroch čakala na nich výstava Oľgy Paštékovej s názvom Ako sa do hory volá?

            V jej obrazoch s neobyčajnou atmosférou sa odráža láska k prírode a rezonuje spolužitie človeka so zvieratami. Diela autorky namaľované na lepenkových latách visia v priestore na drevených trámoch z 18. storočia. Už to samo osebe vytvára zvláštnu atmosféru. Umocňoval ju aj rozhovor lektora Vladislava Malasta s deťmi. Aby si mohli naplno vychutnať tajomnosť chvíle, sedeli pri rozhovore na zemi v tme. V tme máme iné pocity, inak vnímame skutočnosť. Môžeme mať pocit ohrozenia, nebezpečenstva, neistoty, strašidelnosti. V svetle sa vieme orientovať. Tma má však i svoje kladné stránky – rozvíjame svoju predstavivosť, môžeme sa ukryť, zaspať, tma podnecuje našu zvedavosť, pociťujeme vzrušenie. Aj tma môže byť pekná. V rozhovore deti rozprávali svoje zážitky. Samko si spomenul na svietiacu tortu na oslave svojich narodenín, Rebeke sa páčila Noc v škole, Riško takmer spadol z poschodovej postele v škole v prírode.

            Po úvodnom rozhovore si deti pozreli obrazy Oľgy Paštékovej. Ako inak, v tme, len s použitím bateriek. Autorkine diela zobrazujú časti lesa, v ktorých žijú zvieratá – vlk, líška, medveď, rys, orol. Najprv vytvorila základ, lesné pozadie. Doň potom vložila siluetu zvierat. Klasická maľba ustúpila technike fŕkania, striekania, stekania farieb. O maliarkinej tvorbe sa deti porozprávali s lektorom. Bola to pre nich nová skúsenosť, nové pocity. Zvuk spadnutej ceruzky, ako keby boli naozaj v lese, namaľované zvieratá boli trochu strašidelné, intenzívne vnímali pocit objavovania. Niektoré deti už mali skúsenosť z tmavého lesa, napríklad Filip bol s otcom na poľovačke, iné deti zažili strašenie v tábore. Ako sa orientujeme v tmavom lese? Podľa hviezd, zvuku vody, hmatu, vône.

             V ďalšej aktivite si deti vyberali z vrecúška rôzne predmety a podľa hmatu mali zistiť, čo je to: granátové jablko, roztrhnutá makovica, drievko, gaštan, kokos, žaluď. Nakoniec sa zahrali na spisovateľov. Dostali za úlohu napísať prvé stránky knihy s názvom Tajomná prítomnosť lesa. Čo treba urobiť pre to, aby si ju čitateľ celú prečítal? Ísť do lesa, zažiť tam niečo pekné, upútať ho začiatkom príbehu. Deti mali napísať tri prvé vety, ktoré vtiahnu čitateľa do atmosféry tajomného lesa. Väčšina stavila na prvok strašidelnosti.

            Na záver naplno uplatnili svoju fantáziu v tvorivom ateliéri. Podľa presnej receptúry a pod dohľadom lektorky si vyrobili sliz a vytvorili ním originálne kresby.

                                                           Marcela Duchková

Určite poznáte povesť o Rybom kráľovi, ktorú vo svojich bratislavských povestiach spracovala spisovateľka Mária Ďuríčková. Je to príbeh o posolstve, ktoré odkázal bratislavským rybárom vládca Dunaja Rybí kráľ: môžu loviť ryby kedykoľvek, len nie na Štedrý deň. Lebo vtedy sa Dunaj prevracia na druhý bok a v takom čase je loviť zakázané. Bratislavskí rybári statočne dodržiavali tento odkaz. Lenže stalo sa, že raz pred Vianocami navštívila Bratislavu Mária Terézia. Priamo na Štedrý deň museli ísť nachytať ryby pre panovníčku. Vybrali sa rybári na lov a člny sa im od množstva rýb prehýbali. Keď ich chceli odviezť na breh, zjavil sa Rybí kráľ. Rozvlnil sa Dunaj a rybárov zmietlo pod hladinu. Zachránil sa iba Jankto. Mária Terézia, ale i rodiny rybárov mali smutné Vianoce. A aby sa už nikdy nič podobné nezopakovalo, vydala prísny zákaz, že na Štedrý deň sa nesmú loviť ryby.

            Výstava Hop! Pop Up vychádzala z tohto príbehu. Autorky výstavy Ingrid Abrahamfyová a Ladislava Repková použili 3D pop up prvky – predstavili knihu v trojrozmernej podobe. V jednotlivých miestnostiach ste si mohli prečítať príbeh o Rybom kráľovi, našli ste Rybieho kráľa v nadživotnej veľkosti, krajinu pop up prvkov i priestor na pohyb a zábavu.

            Cieľom výstavy bolo oboznámiť návštevníkov Bibiany s technikou pop up kníh a umožniť vyskúšať si, aspoň v jednoduchej podobe, ako sa niektoré prvky vyrábajú.

                                               Marcela Duchková

Galéria mesta Bratislavy organizuje pre deti všetkých vekových kategórií vzdelávacie programy a zážitkové aktivity. Deti VIII. oddelenia ŠKD (4. B) navštívili tento kultúrny stánok dvakrát. 17. januára 2018 si v Pálffyho paláci v sprievode skúseného lektora Vladislava Malasta pozreli výstavu o diele výtvarníka Adama Friedricha Oesera. Tento nemecký umelec žil v rovnakom období ako hudobný skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart. Deti si pozreli obrazy, ktoré namaľoval A. F. Oeser, a rozprávali sa o kultúre a atmosfére 18. storočia. Po rozhovore dostali za úlohu vylúštiť krížovku. Odpovede hľadali vo vystavených obrazoch. Tajnička v krížovke odhalila slovo parochňa.

Toto slovo bolo kľúčom k tvorivému ateliéru s lektorkou Monikou Mikyškovou. Deti si pozreli tri portréty s parochňami. Parochne poznali ľudia už v staroveku. Do Európy sa dostali v 15. storočí zásluhou francúzskeho kráľa Ľudovíta XI. V starovekom Ríme vyrábali parochne z trávových vlákien. Neskôr na ich výrobu používali konské vlasy alebo kozie chlpy, v Holandsku  ženské vlasy. Koncom 18. storočia začala móda parochní upadať. Zachovali sa len pri niektorých profesiách, ako sú lekári, sudcovia. Dnes sa pri ich nosení uplatňuje medicínske hľadisko. V tvorivom ateliéri si deti vytvorili vlastné parochne a vyskúšali si ich. Veľmi sa im páčili.

                                                           Marcela Duchková

Pred nástupom do MHD ťažkú úlohu nám dali vychošky dnes,
porozmýšlať, čo všetko znamená les.
Podľa indícií od Mareka sme to vedeli všetci ,
na Železnej studničke sme si  overili lesy
a s dendrologičkou sme listy sledovali všetci.
Odmenou nám nebola sladkosť žiadna,
ale zábava na preliezkach riadna....
M. Tomašovičová