Aktivity ŠKD

V stredu 29. 1. 2020 o 14.00 hod. kino LUMIÈRE

film  TROLL Príbeh o chvoste

vstupné 2,50 € film trvá 90 minút.

Poznáte príslovia o anjeloch a čertoch? Ak nie, mohli ste 6. decembra 2019 navštíviť Bibianu. Vypočuli by ste si anjelsko-čertovské prekáračky alebo „hádku“ o tom, kto ich pozná viac. Tento súboj nemal víťaza. Veď posúdiť, ktoré sú krajšie a originálnejšie, bolo veľmi ťažké. Hovorí sa: Dobrý ako anjel. Múdry ako anjel. Pekný ako anjel. Čo je šeptom, to je s čertom. Nemaľuj čerta na stenu. Bojí sa ako čert svätenej vody. Čert tvrdil: My čerti sme najlepší. Anjel povedal: My anjeli sme prítulnejší. Rozhovor anjela s čertom prerušil svojím príchodom Mikuláš. Chvíľu sme naňho síce museli čakať, ale oplatilo sa. Po naliehavom volaní detí nakoniec prišiel aj s veľkým košom. Deti mu zaspievali a za odmenu od neho dostali hodnotné darčeky v originálnej taške Bibiany.

            A to nie je všetko. Na začiatku privítali deti IV. oddelenia ŠKD (2. B) škriatkovia, ktorí ich sprevádzali po všetkých kútoch Bibiany. Najprv sa deti naučili pieseň pre Mikuláša, upiekli si voňavé medovníky, zhotovili si vianočné pozdravy a pozreli si zaujímavé výstavy. A nakoniec... ale to už viete.

                        MD

Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum aj tento rok zorganizovalo podujatie s jesennou tematikou. Súťaž pre deti od 7 do 11 rokov, ktoré sa neboja tmy, sú hravé a chceli by zažiť tajuplný večer v spoločnosti zvierat, rastlín, pradávnych zabudnutých tvorov a pravekých ľudských pozostatkov (rozumej múmií a kostier), našla svojich priaznivcov aj v IV. oddelení ŠKD (2. B). Stačilo poslať fotografiu prírody na tému Farebná jeseň a autori najzaujímavejších fotografií sa ocitli jednou nohou vo finále. Finálový večer sa pre víťazov uskutočnil 14. novembra 2019. Strašidelní sprievodcovia ich previedli cez všetky úlohy a nástrahy v nočnom múzeu. Jediné, čo deti na tejto ceste potrebovali, boli vedomosti a čelovka.

            Do súťaže sa zapojilo deväť detí. Fotografie farebnej jesene boli krásne a zaujímavé. Esterka, Nelka, Dominik, Lenka, Jakubko, Maya, Carlottka a Erin sa zmenili na pátračov, ktorí so svojimi strašidlami – zelenou vílou, čarodejnicou, černokňažníkom, Batmanom, hladným strašidlom a inými – úspešne splnili všetky úlohy. Pri pátraní napríklad zistili, že najväčšia ryba, ktorá kedysi žila v Dunaji bola vyza, v Tichej doline vo Vysokých Tatrách sa našli stopy dinosaurov a najstarší zachovaný herbár na Slovensku je herbár mnícha Cypriána z Červeného Kláštora. Aj to, že najväčšia jedlá huba veľkosti futbalovej lopty, ktorá v čerstvom stave vážila 8 kilogramov a teraz ju vystavujú v múzeu, sa nazýva rozpadavec obrovský.

            Za úspešné zvládnutie úloh v dobrodružnej výprave a prejavy odvahy dostali všetci diplom s titulom Superpátrač. Všetkým sa ušla kopa darčekov – vitoši, peňaženka, magnetky, časopisy, pexeso, kľúčenka, reflexný smajlík...

                                   MD

 

Asociácia európskych poštových operátorov PostEurop od roku 2002 každoročne vyhlasuje súťaž o najkrajšiu európsku známku. Témou roka 2019 boli národné vtáky.

            Na slovenskej známke je krakľa belasá. Je to farebne najatraktívnejší vták, ktorý k nám prilieta z Afriky. Zároveň sa považuje za jedného z najohrozenejších vtáčích druhov u nás. Vydaním poštovej známky Slovenská pošta upozorňuje na stav ohrozenia tohto vtáka na Slovensku.

            Autorom výtvarného návrhu poštovej známky a obálky prvého dňa s pečiatkou je akademický maliar Rudolf Cigánik. Obrazový motív zachytáva krakľu belasú na konári s mierne rozprestretými krídlami.

            Krakľa belasá patrí do čeľade krakľovité rovnako ako rybárik riečny alebo včelárik zlatý. Všetky tri vtáky sa vyznačujú nápadnou a neobyčajnou farebnosťou. Krakľa má hrdzavohnedý chrbát a telo a krídla azúrovomodré. Pri dennom svetle odhalí všetky odtiene, ktoré ukrýva vo svojom perí. Lieta a loví rýchlo. Kedysi u nás bežne hniezdila najmä na južnom Slovensku. Z roka na rok jej stavy klesali a dnes je jej pozorovanie na našom území veľkou vzácnosťou. Naše územie opúšťa pre nedostatok potravy a úbytok stromov s dutinami vhodnými na hniezdenie. Môže za to aj lov počas migrácie.

            Krakľu belasú naposledy pozorovali na našom území v auguste 2018 na lúke Ostrovik v Chránenom vtáčom území Senianske rybníky pri Sennom.

            Aj deti IV. oddelenia ŠKD (2. B) hlasovali za slovenskú známku, na ktorej je tento prekrásny vták. Dúfame, že osloví tvorcov súťaže. Veríme, že raz sa na našom území krakľa opäť zabýva a bude sa sem pravidelne vracať.

                                   MD